„Časopisy máte zabalené v čomsi, čo je nerozložiteľné,“ hovorí zástupca vedúceho Oddelenia plastov a kaučuku na FCHPT STU v Bratislave Pavol Alexy. „Ak by to však bolo zabalené v našom materiáli, tak to pokojne môžete dať do kompostu aj so šupkami od zemiakov.“
Čo to vlastne robíte?
Venujeme sa biodegradovateľným polymérom. V súčasnosti je špička vývoja robiť takéto materiály z obnoviteľných zdrojov.
Ako?
Dáte do kompostu a mikroorganizmy to premenia na niečo neškodné, užitočné, niečo, čo sa dá použiť a vráti sa to naspäť do cyklu. Obnoviteľný zdroj znamená, že sa to nerobí z ropy. Väčšinou sú založené na škrobe, surovine, ktorá ma jednoročný cyklus.
Jednoročný?
Zoberiete kukuricu, získate škrob.
Vy pestujete ešte aj kukuricu?
Nie, toto robia iné firmy. My len spracúvame polyméry, aby mali dobré vlastnosti. Teda, keď už sú polyméry vyrobené, aby mali také úžitkové vlastnosti, aby splnili naše požiadavky.
Teda máte zelený produkt, ktorý neprodukuje odpad?
Neprodukuje v klasickom ponímaní. To je také, keď niečo vyhodíte na skládku a bude to tam dvadsať, sto rokov trčať.
Čiže váš materiál mikroorganizmy rýchlo rozložia?
Bežný človek má predstavu, že ide po lese, hodí to za hlavu a o týždeň to tam nebude. Bude.
Prečo?
Musí sa to dostať do biologicky aktívneho prostredia. Napríklad do kompostu. A vtedy – záleží od podmienok – to trvá týždne až mesiace. Naše materiály sú v komposte rozložiteľné v rozsahu niekoľkých týždňov až mesiacov.
To je lepšie ako stáročia.
To je úplne super. Pretože aj keď pokosíte trávu v záhrade, tiež to musí byť v komposte niekoľko týždňov.
A to niečo, čo vo vašom prípade zahrabem do kompostu, je čo?
Napríklad obal od vajíčok. Alebo fólia. Teraz máte časopisy zabalené v čomsi, čo je nerozložiteľné. Ak by to však bolo zabalené v našom materiáli, tak to pokojne môžete dať do kompostu aj so šupkami od zemiakov. Ono sa to rozloží.
Čo sa z toho materiálu dá urobiť?
Urobiť sa dá všeličo, otázne je, čo je z toho použiteľné. V súčasnosti to vyzerá tak, že nejaké použiteľné veci by boli v oblasti fólií: na technické aj potravinárske účely. Výhodou pritom je, že naše materiály nie sú krehké.
To znamená čo?
Že sú dostatočne flexibilné. Ak vyrobíte tenkú fóliu, ktorá sa pri ohnutí zlomí, dobré to nie je. Čisté polyméry majú práve túto nepríjemnú vlastnosť. My sme našli kombináciu viacerých polymérov a prímesí – všetky biologicky degradovateľné a z obnoviteľných zdrojov – ktoré keď zmiešame v správnom pomere, máme materiál, ktorý je pevný a nie je krehký.
Takže ak mi padne obal z vášho materiálu…
Tak by sa nemal rozbiť. Alebo fólia pri ohnutí nepraskne.
Ak máme takýto materiál, prečo vôbec používame iné?
Odpoveď je jednoduchá. Jednou rovinou je technická náročnosť, tieto polyméry sú ťažšie spracovateľné než iné. To riešime my. Druhou vecou sú úžitkové vlastnosti, a tie máme až teraz, predtým to bolo príliš krehké. A ďalšou sú financie. Tieto polyméry sú podstatne drahšie než tie z ropy.
Prečo?
To je začarovaný kruh. Drahé sú preto, že sa ich vyrába málo. Vyrába sa ich málo, pretože ich nik nekupuje. A nik ich nekupuje preto, že sú drahé. Niekde sa to musí rozseknúť. Teraz sa zdá, že tento kruh sa akurát ide rozseknúť: aj preto, že prudko klesla cena kyseliny polymliečnej, keďže sa jej začalo vyrábať podstatne viac. A očakáva sa pokles aj ďalších polymérov.
Čiže vy máte v skutočnosti riešenie na problémy, ktoré prídu s nedostatkom fosílnych zdrojov?
Samozrejme. Preto som sa tomu pred dvadsiatimi rokmi začal venovať. Lenže tu nejde len o nedostatok takýchto zdrojov. Všetci tvrdia, že nesmieme míňať toľko ropy, pretože raz sa minie a čo potom? Lenže ono to súvisí aj s globálnym otepľovaním. Aj samotný polyetylén sa dá vyrobiť zo škrobu. V tom momente je z obnoviteľných zdrojov. Lenže nie je biologicky rozložiteľný.
A to je dôležité prečo?
Pretože pri tom rozklade sa nám to rozloží na CO2 a vodu.
Ale oxid uhličitý je skleníkový plyn.
Lenže ten zase nejaká rastlinka spotrebuje a znovu mi vyrobí škrob, ktorý potrebujem. A dostávam sa do uzavretého cyklu.
Čiže ste na nule?
Áno. Keď z rastliny uvoľním CO2 do vzduchu, je to v poriadku, pretože ďalšia rastlina musí narásť. No keď zoberiem ropu, tak ho nikam nevrátim.
Ako ďaleko je vaša technológia od reálneho priemyselného využitia? Produktu?
Nemôžete mať konečné produkty, ak nemáte primárnu výrobu polymérov. Tá už je v priemyselnom meradle.
Dobre, čiže ako ďaleko sme od vášho obalu na vajíčka?
Ak dopadne všetko dobre, tak v priebehu jedného až dvoch rokov. Teraz sa o tom rokuje.
A to bude robiť nejaká iná firma?
Samozrejme, fakulta nie.
Ale patent máte vy spolu so Slovenskou akadémiou vied.
Áno, to pracovisko je spoločné, to treba zdôrazniť. Patent ešte nie je, podali sme ho asi pred rokom, no ten proces je dlhý. Vy podáte prihlášku, oni skúmajú originalitu, čo trvá rok až dva.
Navyše to asi nie je lacné.
Nie je. Ono podá sa národný patent a potom sa do dvanástich mesiacov dá podať celosvetový. A keď vám ten patent udelia, potom si ho musíte v jednotlivých krajinách chrániť, čiže nie je koniec. Platíte udržiavacie poplatky.
Čiže ak si o rok budem kupovať biovajíčka, ich súčasťou môže byť bioobal?
Áno a vy ho môžete spolu so škrupinami hodiť do kompostu. Taká je naša predstava.
