Riešenie problematiky odpadov treba hľadať najmä v našich postojoch.
Profesor Pavol Alexy sa špecializuje na výskum a vývoj biologických plastov z obnoviteľných zdrojov. Hovorili sme s ním o budúcnosti plastov a plastových odpadov, vplyve na globálne otepľovanie aj o jeho výskume nového bioplastu nonoilen.
Venujete sa vývoju ekologických plastov. Ako ste sa pred vyše 20-timi rokmi dostali k téme, ktorá začína byť zaujímavá až dnes?
Keď som v 90. rokoch pracoval vo VUCHT v Bratislave (vtedy Výskumný ústav chemicko technologický), stretol som sa tu s asi najekologickejším plastom tej doby – vodorozpustným, biodegradovateľným, aj keď syntetickým polyvinylalkoholom. Vtedy som sa rozhodol, že ekologické plasty by mohla byť cesta, kde by som vedel spojiť vzťah k prírode s mojou odbornosťou.
Tak u mňa vznikla téma ekologických plastov. Boli to roky 1995 – 96. Vtedy sa kolegovia čudovali, že veď je to drahé, ťažko spracovateľné a ropy je dosť za pár centov. Povedal som si, že je to síce tak, ale raz doba ekoplastov musí prísť. Pretože už vtedy bolo vidno, kam to smeruje a že nás odpad z plastov jedného dňa zaplaví.
V tom čase som začal učiť na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, kde som v oblasti výskumu ekologických riešení plastov dostal absolútnu slobodu…
